Malý blázon

Krajina mieru. Pristátie na ceste.
Locked
User avatar
brahbata
Site Admin
Posts: 3415
Joined: Fri Jan 24, 2020 4:20 am
Location: HombergOhm - Germany
Contact:

Malý blázon

Post by brahbata » Mon Oct 03, 2022 4:42 pm

Image
Image


Malý blázon




I.


"Jedného dňa ťa obdarí sen, ktorý nasmeruje tvoj život na správnu cestu," povedal manu a zdalo sa, že našiel uspokojenie v tom, že sa opäť sústredil na svoje topánky.

Tie - viditeľne opotrebované a zostarnuté tvrdým stresom ktovie ako dlho - by mohli dobre opisovať cesty starého muža. Nezdalo sa, že by boli nepohodlné, pretože manu sa hral s prstami na nohách pod kostnatou, krehkou kožou. Usmiala som sa. Ako tínedžer som mal pár topánok, ktoré boli pre moju mamu protivné. Ale svoje staré tenisky som miloval, pravdepodobne práve preto. Celkovo som si uvedomil, že tohto neznámeho cudzinca dobre poznám: už od útleho detstva mi vždy pripadali osvietení títo bielovlasí starci.

Zdalo sa, že tuší, čo sa skrýva za mojím čelom, a potom sklonil svoje. "Hlupák si," pokarhal ma, pretože tomuto čudnému cudzincovi očividne chýbal akýkoľvek impulz, aby mi skutočne vynadal. Prekvapivo sa v jeho správaní objavil aj náznak miernej ľútosti nad mojou nenapraviteľne úbohou existenciou; táto okolnosť vo mne vzbudila nežnú nádej. Hoci som sa mu opakovane snažil vyhnúť, teraz som sa sústredil na manu, čakal som a dúfal.

"Ešte si sa nedostal ďaleko, človeče, ale tvoja cesta vedie po tej pravej, nadanej," zvýšil opäť hlas a na chvíľu sa mi zdalo, že v učení našiel potešenie, alebo sa aspoň rozohrieva. Ale pravdepodobne som si niečo také predstavoval nanovo, tak ako to vyhovuje môjmu spôsobu života.

"Tvoja cesta, brahbata, je ako prežratý had" - tak začal rozprávať príbeh odpovede...
.



Image

II.

Keď si spomínam na stretnutia s mojím manu, vždy si spomeniem na jeho topánky.

Tieto topánky v nespútanom, mastnom lesku, s ošúchanými podpätkami a dierami na obvyklých miestach priehlavkov pôsobia takým patetickým dojmom, že sú už úctyhodnou a očarujúcou podívanou. A predsa sa objavujú so vzdorovitou odolnosťou. Je prekvapujúce, že si všímam takéto veci, pretože o topánkach mám vo všeobecnosti len malé vedomosti.

Keď môj manuál hľadá kontakt so mnou, uprednostňuje diskrétnu postavu. Aj to je prekvapujúce, pretože sa mi zdá, že v ňom rozpoznávam určité márnivé črty. Bolo by teda pre neho ľahké získať si u mňa potrebný rešpekt napríklad duchovným vystupovaním. Od takýchto vecí sa drží ďalej len z pohodlnosti, pretože zmena sféry ho vždy unaví. Som si istý, že len z čistej lenivosti si udržiava obyčajnú podobu, a tak dáva prednosť uspokojovaniu svojich márnivých potrieb predo mnou.

Starec mal dnes ústa roztvorené.

Pri pohľade na neho vždy pôsobí premysleným dojmom, pretože sa zdá, že si túto úlohu užíva. "Pýtam sa ho, pri všetkej úcte," začne komplikovať situáciu, "či sa považuje za osvieteného človeka." Ako pekné. To máš za to, že sa necháš unášať myšlienkami. Teraz ide o to, aby ste zvolili správne slová. Cítim, že ten zákerný pes má opäť niečo za lubom. "Myslím, že môžem tvrdiť," začnem váhavo uvažovať, "že dokážem vytvoriť siluetu sveta." Dobré. Uznávam, že je to nepríjemná veta. "Na čom zakladáš toto poznanie, Brahbata?" teší sa Manu. Je to tu. Chce ma opäť uväzniť. Ja neviem. Musím sa zblázniť.

"Prečítal som si niekoľko cenných vecí a viem si dať veci do súvislostí," odvetil som opatrne, nie bez toho, aby som sám seba prekvapil touto duchaprítomnosťou. Len keby som si nepripravoval vlastný cieľ.


Image

"Takže na ceste k múdrosti, čo?" posmieval sa bakchan. "Ale ak chcete dosiahnuť sféry, o ktorých hovorím, musíte mať ešte trochu trpezlivosti. Cesta vedie cez čisté srdce a jasnú hlavu. Táto esencia vzácnych zemín chce byť dobre pripravená. Ty, priateľ môj, súdiš na základe svetonázoru, ktorý si sám vytvoril. Takže ty si stredobodom sveta? Je svet stredobodom neba? Veľký je ten, kto nasleduje svoju vlastnú cestu, aj keď ho vedie na scestie? Nie, Brahbata, tvoje srdce je čisté, ale tvoja hlava je zmätená. Tvoja viera a dôvera ťa posilňujú, ale tvoje oči sa pozerajú len jedným smerom. Otvorte svoju myseľ, vpustite svetlo do tmy."

Prečo musí vždy hovoriť tak naduto? Presne som mu nerozumel, ale myslím, že moju odpoveď asi nečakal. Radšej ho ešte viac zmätiem, potom bude musieť rozmýšľať, a to vždy trvá dlho. "To všetko viem," súhlasil som s manuom, "ale musíš mať na pamäti, že tento svetonázor som si vytvoril ako súhrn svojich skúseností a zvyšku svojej mysle a že v sebe nosím zámer a presvedčenie ďalej ho zdokonaľovať. Môj svetonázor je zoskupený ako súhrn mojich vedomostí a podlieha každodenným zmenám, pretože jeho zložky menia svoje zloženie a váhu. Odsudzujete moje hľadanie? Nehovoríš o tom, ale naznačuješ mi, plný skrytého posmechu, že som z hliny. Tak aký je váš cieľ," ponáhľala som sa s protiotázkou víťazoslávne rezignovaným tónom, aby som sa na chvíľu spamätala.

Manu sa nepochopiteľne pobavene usmial.

"Odvážny muž! Zdá sa, že sa naozaj chcete snažiť. Tvoj dôvtip je pozoruhodný a zdá sa, že si ochotný hľadať a jedného dňa budeš chcieť aj vidieť. Dobre však zvážte svoju cestu a spýtajte sa sami seba, kam vedie. Samotná chôdza vedie k cieľu, ale aj cesta musí byť starostlivo zvolená. Vy ste prešli svoju trasu, dobre ste urobili, ale vaša trasa je na mape, ktorú nakreslili iní. Ste plachý človek, ktorý prechádza životom bez mapy a objavuje ho.

Na manuovi mi vôbec vadí, že všetko hovorí tak komplikovane. Pri každej príležitosti sa mi vyžíva v tvári, keď opäť počujem jeho múdrosť. Už som spomínala, že je asi márnivý? Najradšej by som mu zakrútil nos. Alebo naňho len vyplazím jazyk. Nie preto, že by som mu nerozumel, ale len preto, aby som videl, čo urobí potom. "Ak máš všetky tieto pravdy, prečo sa so mnou o ne nepodelíš?" zvolal som vzdorovito. Starý muž by mal najprv niečo urobiť.

Manu teraz so zjavným pobavením pokrútil hlavou.

"Tvoj energický nápor dopredu je prejavom tvojho nadšenia a netrpezlivosti," žmurkol na mňa. "Ale predtým, ako spoznáš, sa musíš naučiť. Cesta k pravde je rozdelená; musíte vedieť vidieť križovatky a potom sa po nich vydať. Len vy sa môžete rozhodnúť a vybrať si správnu cestu nie je jednoduché. Niektoré sú kľukaté a spletité, iné sa zdajú byť prísľubom rýchlej odpovede. Niektoré cesty vedú k dverám a otvoriť ich môže len ten, kto v nich našiel kľúč. Iná cesta sa zdá byť temná a mätúca, vyvoláva vo vás strach, a predsa môže byť tou pravou. Ale väčšinu ciest," povedal môj manu, "nepoznáte a nevnímate. Ale nie, nie je to tak, ako si myslíš, nie sú to cesty, ktoré ti unikajú, si to ty sám, kto tu šliape. Ale aká je cesta, ktorá vedie k pravde? Ak máte radi poľné kvety, zastavte sa a vychutnajte si ich pôvabnú nádheru. Máte chuť opýtať sa na význam kvetov? Nechajte sa nimi očariť, ale nezabudnite byť vďační, že sa vám odhaľujú, rozvíjajú svoju plnú krásu a rozširujú svoje jemné kvetinové sny do neba. Berte to všetko ako dar, pochopte to skôr, ako sa budete pýtať na pravdu. Dávaj si pozor, brahbata," obtočil okolo mňa svoju sieť, "aby si sa nepýtal na pravdu. Ale naplánujte si cestu a rozdeľte si trasu na etapy a tie opakujte. Odpočívaj a premýšľaj... ale túlaj sa, kde sa ti zachce."

"Možno sa chcem túlať," povedal som, "ale samotná filozofia ma nikam nedostane. Určite máš pravdu, môj manu, ale nie je na to užitočná odpoveď?" Je zjavne zmätený
.


Image

III.

Musíte si dávať pozor na zmäteného svetového učiteľa.

Ak je inak môj manuál vo vzťahu ku mne celkom vznešený a rozvážny, má tendenciu, keď ho raz zaujme on sám, ísť od stého k tisícemu. Musím ho neustále upozorňovať na moje pomerne svetské záujmy, inak sa stratí v transcendentálnych oblastiach metafyziky a iných špekulatívnych vied. Aj keď musí neustále zdôrazňovať svoj výber, mnohé z toho, čo hovorí, mi dáva zmysel, čo nie je prekvapujúce, pretože aj tak ide o staré známe veci. Zrejme si moju otázku, použitú provokatívne, vysvetlil ako nespokojnosť, inak by sa jeho kriticky skúmavý pohľad nedal vysvetliť.

"Mám podozrenie, že ešte nie ste pripravení odísť," vytrhol ma z myšlienok manu. "Vyzeráš ako bystré dieťa, ale stále sa môžeš len plahočiť, piť len svoj obvyklý elixír a jesť len svoje obvyklé jedlo. A teraz odo mňa požadujete užitočnú odpoveď. Urobte si čas a otvorte svoju myseľ duchu, potom môžete osloviť svet. Časom získaš užitočné vedomosti," usmial sa na mňa teraz už povzbudivý manu, "túž po nich, človeče, ako po poklade a váž si ich. Na ceste k odpovedi múdro rozpoznáte tie užitočné a rovnako aj tie menej užitočné. Ale keď už raz nájdeš pravú cestu, choď po nej ďalej.


Image

Vo svojej dôstojnosti sa zdá byť o sebe taký presvedčený, že by mohol kričať zo striech. Ale keďže musí venovať veľkú časť svojho sústredenia tomu, aby vyzeral dôstojne, možno sa mu predsa len podarí vyviesť vás z miery. "Nedovolíš mi občerstviť sa na strome poznania," hlesnem, "ale v ďalšom dychu mi vyčítaš práve túto vec, moju chybu! Majstrovské dielo. Na pokyn som takmer nepostrehol podráždený záblesk v manuových očiach, pretože bol očarený silným jazykovým prejavom a jednoduchosťou mojich slov. S tým som nepočítal. Teraz ju mám v rukách a pravdepodobne ju budem musieť vyčistiť. Koniec koncov, dlhy z hazardných hier sú dlhy zo cti a to, čo platí pre hazardné hry, určite platí aj pre vedomosti. Najprv sa ústa napijú a potom sa stiahnu - premýšľajte o tom!

Manu opäť pokrútil hlavou a usmial sa. "Chcel som len povedať, že trpezlivosť sa musí cvičiť. Predtým, ako začnete zbierať úrodu, musia semená najprv vyklíčiť. Ty a ja, Brahbata, máme čas, veľa času. Začnite hľadať odpoveď, ale začnite ju hľadať tam, kde vám prinesie zisk. Manu sa ku mne priblížil tak blízko, že som na hrudi cítila jeho dych. Jeho pohľad akoby ma chcel naliehavo prebodnúť, keď pokračoval v napomínajúcom rozhovore: "Áno, máme všetok čas na svete. Ale využite svoj čas naplno, nepremárnite ho. Ale na čo ho míňate a na čo ho používate, musíte zistiť a zistíte. To je všetko, čo vám musím povedať. Začni hľadať cestu a potom ju nasleduj," povedal manu, ktorý si bol pravdepodobne dobre vedomý, že na mňa pôsobí mierne teatrálne. Napriek tomu pokračoval v rozprávaní. "Z času na čas budem tvojím spoločníkom, budem sa s tebou deliť o svoj pokrm a lámať s tebou svoj chlieb. Kľúč od dverí vášho sveta je ukrytý hlboko vo vás, nájdite ho a použite, keď príde ten správny čas.

Po týchto slovách sa manu odfúkol do ružového obláčika pripraveného na pódium, len aby si konečne vyžiadal úctu, ktorá mu tak veľmi chýbala. Neviem, ako to urobil, ale musel mi v lebke navariť akési parasugestívno-hypnotické Lipsko všetkého druhu. Kúzelníci a iní žongléri boli pre mňa vždy záhadou.

"Prach na prach," zašepkal som za ním. Aspoň že bola tma, inak manu chýbali najmenšie duchovné požiadavky. Nebolo počuť ani laserové záblesky či sférické zvuky
.



Bol som ohromený.



Malý blázon.
Audio súbor mp3.

https://brahbata.space/Audio/The_little_Fool_Slovak.mp3




Image
Image
Image

We are not human beings having a spiritual experience - we are spiritual beings having a human experience.
So, I've decided to take my work back on the ground, to stop you falling into the wrong hands.
Life is a videogame. Reality is a playground. It's all about experience and self-expression.
ZEN is: JOYFULLY walking on a never-ending path that doesn't exist.
They tried to bury us. What they didn't know - we were seeds.
In the descent from Heaven, the feather learns to fly.
Ideally, we get humble when we travel the Cosmos.
After school is over, you are playing in the park.
Although, life is limited - Creation is limitless.
Fuck you Orion, Zetas and your evil allies.
Seeing is believing. I do. *I shape*.
'EARTH' without 'ART' is just 'EH'.
Best viewed with *eyes closed*.
Space. It's The final Frontier.
Real eyes realize real lies.
Creator and Creation.
We are ONE.
I AM.

Image
Image
Image

Image
Image

brahbata.space

Image

Locked