Thinking
Our intellectual cognition determines to a considerable extent our feelings. Napriek tomu je náš myšlienkový svet založený na našich pocitoch. Preto je niekedy také ťažké rozlišovať medzi myslením a cítením. Pretože obe skúsenosti ľudskej prirodzenosti vznikajú vo vzájomnej závislosti. Ak pociťujeme pocit odmietnutia alebo pochybnosti o sebe samých, pretože nás niekto iný kritizoval, je to spôsobené najmä motívom intelektuálnej neistoty. Neistoty preto, lebo máme tendenciu spoznávať sa v zrkadle druhého. Táto myšlienka pochybností o sebe samom vzniká najmä z našej kauzálnej nevedomosti. Na základné otázky života (odkiaľ pochádzame? prečo sme tu? kam smerujeme?) zvyčajne nepoznáme odpoveď vo svojom vedomí, hoci naše podvedomie na tieto otázky odpovedať vie a robí to mnohými spôsobmi. Tieto odpovede sa v nás prejavujú prostredníctvom našich pocitov a našich želaní, snov a nádejí. Náš intelekt nám teda niekedy môže poslúžiť na to, aby sme svoje pocity vnímali ako poslov nášho podvedomia a nevedomia.
Ale pocity môžu byť aj "myšlienkami" a myšlienky na druhej strane môžu byť tiež vnímané. Ide teda predovšetkým o skúmanie príčiny príslušného stavu nášho bytia. Myslenie znamená snívanie a to sa v nás prejavuje podvedomými želaniami, kým nedozrejú a nestanú sa skutočnosťou. Ak sa človek chce usilovať o vnútorný pokoj, môže využiť oba prístupy, aby prekonal pôvodný stav nevedomosti. Na emocionálnej úrovni sa môžeme "pozitívne naprogramovať" - v tom zmysle, že sa zameriame na krásne chvíle, ktoré sme prežili. Podobné priťahuje podobné, a tak budeme mať tendenciu vytvárať viac "krásnych" momentov v našom PREŽÍVANÍ. A toto premýšľanie o stavoch, ktoré sme zažili ako krásne, mení v ďalšom okamihu náš myšlienkový svet, pretože oboje pôsobí vo vzájomnej závislosti. Na ceste k vnútornému pokoju je zasa rovnako prospešné vyberať si pozitívne a prospešné myšlienky, ktoré ovplyvňujú naše emocionálne prežívanie. Podľa môjho názoru je to hlavný dôvod tých meditačných metód, ktoré zahŕňajú koncentráciu na pozitívne obrazy pred vnútorným zrakom. Prostredníctvom nich sa formuje vôľa človeka, aby bola aktívna a zameraná na cieľ. Inými slovami: usiluje sa. Vzájomná závislosť našich myšlienok a pocitov ponúka náročný potenciál i nebezpečenstvo. V každom prípade je schopnosť ovplyvňovať našu každodennú skúsenosť imanentná. Všetci sa teda môžeme usilovať osvetľovať naše bytie na našich cestách, pozorne a "vidiac očami", aby sme doň napokon prenikli. A k bdelosti patrí aj myšlienka na permanentnú konfrontáciu s Ty.
Mať dobré myšlienky je jedna vec, konať podľa nich je vec druhá."
Mahátma Gándhí
