contact
1.
Medzinárodné vesmírne programy a ISS majú v mysliach tých, ktorí sa považujú za zodpovedných za riadenie osudov ľudí tejto planéty, za jeden z cieľov viesť ľudí planéty Zem k univerzálnosti inteligentného života a uvedomiť masy "malých štátov" o ich zakotvenosti vo vesmíre. Tento výpočet však úplne nevychádza, pretože uvedomenie je v zásade individuálny proces a osobná multidimenzionalita sa spravidla zažíva pri kontemplácii a skúmaní vlastnej mysle. Ľudia z našej Zeme síce navštívili planétu Mars na palube mimozemského lietajúceho stroja v rámci "prieskumného programu" 22. marca 1962 - tento dátum však v žiadnom prípade neoznačuje začiatok objaviteľskej cesty pozemšťanov na ceste do vesmíru. Možno sme vyslali vyslancov k Plejádam, k Síriu, k súhvezdiu Orión, k Aldebaranu, k Zeta Reticuli,
Ummu a do ďalších kútov "nášho" výklenku vesmíru; ale kým bude na našom svete hlad, bieda a utrpenie v miere, ktorú si Boh neželá, my ako ľudské spoločenstvo planéty Zem z toho nebudeme mať žiadny úžitok. Iste, dostali sme technické "vychytávky" - ktoré majú prínos sklenených korálikov. Zmeny smerom k "pozitívnemu" (vo svete duality existujú dva stavy bytia) môžu nastať len vtedy, ak sa prostredníctvom novozískaného kontaktu zrodia plodné impulzy pre individuálnu psychiku. Premýšľanie jednotlivca napr. o nových spoločenských štruktúrach vytvára len tie žiarivé procesy, ktoré vedú k zlepšeniu našej celkovej životnej situácie. Aký zmysel má slepá dôvera, zvedavosť a rastúce získavanie poznatkov pri výmene názorov s technicky a/alebo duchovne vyspelými spoločenstvami, ak sa tieto predpokladané výhody neprenášajú do najvzdialenejších kútov nášho sveta? Pokiaľ bytosti na tejto planéte trpia nedostatkom, pretože inde je hojnosť, mali by sme v prvom rade uvažovať o prerozdelení a spravodlivejšom meraní bohatstva všetkých. Koniec koncov, podľa môjho názoru tento aspekt ľudskej skúsenosti nie je o luxuse, ale skôr o pohodlí. Nemusíme cestovať ku hviezdam, aby sme študovali iné koncepcie spoločnosti, ale môžeme čerpať zo zásoby ľudských modelov našej vlastnej planéty. Príkladom môžu byť tie "primitívne národy", na ktoré sa "civilizovaní" ľudia niekedy radi pozerajú zvrchu. Nechcem romantizovať rituály a zvyky kmeňových spoločenstiev planéty Zem, ale väčšina z nich má spoločné to, že žijú v "solidárnych spoločenstvách", o ktorých sa v "bohatom" svete zvyčajne len hovorí. Zotrvávanie v rámci daného právneho poriadku tak môže brániť pokroku na ceste k tomu, aby sa človek stal kozmickou bytosťou. Uznávanie status quo spoločensky daných systémov vytvára tie nespravodlivosti, ktoré v prvom rade umožňujú utrpenie tvárou v tvár hojnosti. Napriek všetkej náležitej nespokojnosti však môžeme uvažovať o tom, že nie revolúcia, ale skôr evolúcia môže byť cieľom nás všetkých. Život sa prejavuje všetkými mysliteľnými spôsobmi - a nikdy nie výlučne v prítomnosti, t. j. v čase. Nech túžime po nastávajúcom svete mieru, nech natiahneme ruky k nastávajúcemu mieru a nech každý z nás individuálne podnikne také kroky, ktoré nás prenesú do mierovej a šťastnej budúcnosti. Slová prinášajú posvätné veci len vtedy, keď sa premietnu do činov.
2. Existencia
Najväčším zo všetkých zázrakov je existencia vo svojej celistvosti a komplexnosti. Chcieť pochopiť "bytie" v celej jeho zložitosti je podľa môjho názoru rozhodujúcim obsahom všetkých náboženských a filozofických škôl - pretože takto sa približujeme k Bohu, keď svojím duchom prenikáme do jeho stvorenia. A podľa mojej skúsenosti sa toto pochopenie najlepšie dosahuje prostredníctvom citlivého precítenia zázraku bytia. Budhistické školy pripisujú ľudskej mysli (v podobe jej vedomia) úlohu šiesteho zmyslu, pretože sa zdá, že je schopná vnímať a preniknúť "realitu". Slovo "skutočnosť" obsahuje slovo "dielo" a takto sa nášmu vnímaniu dostáva individuálne určenej recepcie. Pravda a jej "účinnosť" teda tvoria pôvod a výraz existencie.
