Budhizmus
1.
Gautama Buddha učí, že život vzniká v závislosti. Ak je to tak, pozrieme sa na strom. Túžba - a úsilie o uskutočnenie tejto túžby - umožňuje semienku rásť a prekvitať, až kým nerozkvitne naplno. Buddha učí, že táto túžba, tieto hnacie sily, sa rodia z nevedomosti. A učí, že táto nevedomosť je pôvodom všetkého života. Z nej vznikajú všetky ostatné následné príčiny (ktoré sú zasa následkami), až kým život opäť nezanikne. Reťazec "vznikania v závislosti" (pratitya-samutpada, sanskrt) možno zasa aplikovať na všetok život; neplatí len pre ľudskú existenciu. Ak sa však vrátime k pôvodu tohto reťazca, k ne-vedomosti, môžeme si položiť otázku, z čoho opäť tento reťazec vzniká. Gautama Buddha na inom mieste učí, že ľudská myseľ si nedokáže predstaviť konečnú bezpríčinnú príčinu (tu by sme sa mohli spýtať, či je nepredstaviteľný aj dôsledok bez následkov), ale nehovorí, že táto konečná bezpríčinná príčina neexistuje. Len naša predstavivosť je príliš obmedzená na to, aby sme ju dokázali vnímať alebo vytvoriť v mysli. No myslím si, že meno tejto poslednej bezpríčinnej príčiny, príčiny všetko v jednom, je Boh.
2.
My bytosti, ktoré sme stvorením, nachádzame pokoj prostredníctvom praktickej cesty tolerancie. Cesta nenásilia (ahimsa) Mahátmu Gándhího podľa mňa neznamená, že človek bez spytovania svedomia urobí z názoru druhého svoj vlastný, ale skôr to, že - verný Buddhovmu slovu o správnom názore - hľadá uznanie v sebe samom. Druhý môže uznať inú pravdu ako my sami; tu nám zásady tolerancie a lásky prikazujú, aby sme sa snažili zdieľať bez ovládania, t. j. aby sme druhého neovládali, ale skôr sa ho snažili presvedčiť, aby si vybral cestu lásky. Ale čo je to cesta lásky?
Praktickým spôsobom, ako žiť lásku, je postaviť sa medzi druhých. To neznamená zveličovať druhého, skôr to znamená uznať, že vlastné poznanie je vždy poznaním obmedzeným - ako dal Gándhí svojej autobiografii názov: Experimenty s pravdou. Môžeme byť slobodní v našom úsilí experimentovať s pravdou a nepovažovať naše medzikroky alebo výsledky za pravdu ako takú.
3.
Prostredníctvom všímavosti v malom, teda prostredníctvom všímavosti k tým veciam, ktoré sa vám dejú teraz, prostredníctvom daru poznania, ktorý je tvorený citom a pomerom, vám je umožnené, aby ste budúce správanie robili príjemnejším Bohu s ohľadom na to, čo ste sa naučili teraz. Toto je jeden z možných procesov učenia. Predpokladanou "chybou" v prítomnosti je teda starostlivosť o budúcnosť. To však funguje len pri uplatňovaní budhistického motívu všímavosti. Všímavosť je len iné slovo pre pripútanosť ľudskej mysle k tu a teraz. Tu a teraz mysle implikuje - ako motív mindfulness - myšlienku zostreného vedomia. Cieľom tejto kontemplácie je rozpoznanie "ja som".
